- V prípade tradičnej čínskej medicíny sa jedná o celostný liečebný systém.
- Jej zmysel tkvie v dosiahnutí rovnováhy vnútornej energie zvanej „čchi“.
- Existuje mnoho liečebných metód, ktoré využíva.
Čo sa skrýva pod pojmom „tradičná čínska medicína?
V prípade tradičnej čínskej medicíny sa jedná o celostný liečebný systém, ktorý je známy viac ako 4000 rokov oproti tej dnešnej "modernej" existujúcej okolo 150 rokov. U nás, v západnom svete, je však uprednostňovaná a považovaná za klasickú práve tá s kratšou históriou, aj keď je neustále zaznamenávaný väčší a väčší vplyv tej čínskej a jej šírenia do celého sveta. Všeobecne sa naozaj stáva stále obľúbenejší a využíva sa predovšetkým ako doplnkový typ liečby k západnej medicíne radiacej túto liečebnú metódu medzi tzv. alternatívnu medicínu.
Čínska medicína je úzko spojená s taoistickou filozofiou, ktorá je založená na jednote človeka a prírody. Hlavnú úlohu v tomto smere hrá harmónia "tao" (cesta alebo princíp), ktorý za základ zdravia považuje rovnováhu vnútornej energie zvanej "čchi". Možno ju dosiahnuť cez cvičenie, meditáciu, úpravu stravy či vzdelávanie. Ďalej taoizmus kladie dôraz na spontánnosť, pokoru, jednoduchosť a predovšetkým na „wu wej“, ktorá v preklade znamená nejednanie či nekonanie.
Ako posledné je vhodné spomenúť, že zmyslom čínskej medicíny nie je iba liečiť, ale predovšetkým chorobe predchádzať a zdraviu udržiavať vďaka zachovaniu rovnováhy tela a duše. Jej cieľom je naučiť človeka žiť v súlade s prírodou, s okolím a najmä sama so sebou prostredníctvom sebapoznania. Od západnej medicíny sa odlišuje najmä v tom, že berie do úvahy všetky faktory v prostredí výskytu pacienta, ktoré môžu mať vplyv a zohrávať úlohu v dynamickom procese zdravia a choroby. Nedá sa ale tvrdiť, že západná medicína sa nesnaží o to isté - o holistické poňatie pacienta!
Lekárstvo v Stredovekej Číne
Čínske liečiteľstvo v sebe odjakživa spája ľudové liečebné prostriedky s odbornými výkladmi liečby vzdelaných lekárov, ktorí sa starali najmä o pacientov najvyšších a stredných vrstiev spoločnosti. V roku 624 bola v Číne (vtedy najmocnejší a najvyspelejší štát sveta) založená "Veľká lekárska škola", teda najstaršia lekárska vysoká škola riadená štátom. Vo výučbe bol kladený dôraz najmä na osvojovanie techník akupunktúry a požehovanie (krúženie zapálenou cigarou nad miestom postihnutia), prípravy liekov a dietetika. Predpokladom pre jej úspešné absolvovanie a následný výkon lekárskej profesie bolo úspešné zloženie štátnych skúšok, overujúcich znalosť klasických lekárskych spisov.
Tradičná čínska medicína vs. západná medicína
Obe medicíny spoločne začínali ako „rodné sestry“ s rovnakým vývojom. Princípy ich liečenie boli založené na prírode a na produktoch, ktoré z nej bolo možné získať. Choroby, choroby a úrazy sprevádzali ľudstvo už od nepamäti a preto v túžbe po úzdrave ľuďom nezostalo nič iné ako sa obracať k prírode, ktorú poznali najlepšie. Ako prví zakúšali účinky a vplyvy rôznych bylín a odvarov, pričom prvé pokusy boli veľmi neisté. Preskúmávali, ktoré z nich im môžu pomôcť a ktoré naopak uškodiť. Určite tieto výskumy so sebou niesli a odniesli mnoho ľudských životov. Avšak práve vďaka nim sa postupne začala tvoriť lekárska veda a prístup k liečeniu. Táto liečba prevažne cez bylinky a prírodné preparáty bola postupne nahradzovaná novými lekárskymi metódami, v ktorých sa začali presadzovať najmä komerčné lieky a pitvy vyskytujúce sa v našej kultúre dodnes. Výsledkom sa teda stal vedný princíp, na ktorom je západná medicína založená a ktorý korešponduje s jasne preukázateľnými faktami a dátami.
Oproti nej je čínska medicína zameraná viac filozoficky ako fakticky. Je založená na tom, ako dokážeme vnímať telo. Drží sa predpokladu, že vesmír vznikol z jedného zdroja, a preto rôzne úrovne sveta fungujú na totožných zákonitostiach. Čím lepšie teda pacient danú filozofiu chápe, tým lepšie porozumie fungovaniu vlastného tela.
Diagnostika čínskej medicíny
Lekári západného sveta všeobecne diagnostikujú spravidla iba určitú časť ľudského tela, aj keď sa stále častejšie pokúšajú o čo najširší pohľad a poňatie človeka. Špecifické zameranie doktorov určite súvisí aj so špecializáciami, ktoré sú normou v našej lekárskej kultúre. Avšak u čínskej medicíny je tomu inak a jej metóda je úplne holistická - podáva popis celého človeka. Držia sa myšlienky, že žiadnu súčasť nie je možné chápať oddelene, ale vždy vo vzťahu k celku. Organizmus sa chová ako celok aj v prípade choroby, v ktorom je považovaná za narušenie rovnováhy celku "jin‑jang" a môže sa premietnuť aj do ostatných orgánov a oblastí tela. Príčina vzniku poruchy sa teda môže nachádzať úplne inde, než kde bola práve odhalená.
Čínski lekári sa preto nezameriavajú na hľadanie pôvodu symptómu, ale sa pokúšajú prísť na to, ako zapadá do celkového telesného stavu pacienta. Ochorenie môže mať vnútorné a vonkajšie príčiny, preto je kladený dôraz ako na fyziologickú, tak na duševnú stránku jednotlivca. Berú sa do úvahy všetky faktory majúce možný vplyv na zdravotný stav. Ide napríklad o: životné prostredie, ročné obdobie, počasie, telesnú konštitúciu pacienta, povahu, vek, zamestnanie atď.
Liečebné metódy
V tradičnej čínskej medicíne sa využíva množstvo liečebných metód. Všetky majú však rovnaký cieľ, a to nastolenie rovnováhy v tele a vyliečenie organizmu ako celku. Účinky sa dosahujú vďaka prírodným prostriedkom bez použitia konvenčných liečiv. Špecifická kombinácia liečby je priamo zvolená pre daného pacienta. Mala by podporovať jeho organizmus a navyše mu pomôcť, aby sa so svojou chorobou vyrovnal sám. Medzi najčastejšie druhy liečby určite patria tieto nasledujúce:
- Fytoterapia: Jedná sa o liečbu bylinami. Jednotlivé z nich či priamo bylinné zmesi sa užívajú v podobe odvarov, tabliet, drveného prášku, gélov, extraktov, tinktúr či náplastí. Táto terapia je zameraná na kvalitu energie bylín, pričom na dosiahnutie liečebného účinku musí byť energia byliny totožná ako energia chorého. Preto je v tejto chvíli kľúčová diagnóza a následné podávanie liečiv je dosť individuálne. Rastlinné liečivá majú podľa tradičnej čínskej medicíny štvora pováh (horúca, chladná, svieža, teplá) a patero chuťou (pikantná, sladká, kyslá, horká, slaná).
- Dietoterapia: V tomto prípade máme na mysli liečbu výživou. Metabolizmus každého má isté špecifiká, tiež sa odlišujeme telesnou konštitúciou a aj sme inak náchylní k určitým chorobám. Je preto na mieste zohľadňovať originalitu každého jedinca aj v zostavovaní jedálnička, aby mohol organizmus správne fungovať.
- Akupunktúra : Slovo akupunktúra sa skladá z 2 latinských slov: acus = "ihla" a pungere = "bodati". Hovoríme o metóde vpichovania drobných kovových ihličiek na presne zvolené miesta v tele. Koncept vychádza z predstavy, že ľudským telom konštantne preteká životná energia „čchi“, ktorá prúdi po akupunktúrnych dráhach, tzv. meridiánoch.
- Dychové cvičenia : V preklade z čínštiny toto spojenie doslovne znamená „práca s vnútornou energiou/pestovanie životnej energie“. Tu sa pozornosť ako prvá zameriava na životnú energiu „čchi“ namiesto fyzického tela. Cieľom cvičenia je ovládnuť túto energiu a viesť ju cez celé telo, stimulovať jej prúd v tele a uviesť organizmus späť do rovnováhy a harmónie.
- Čínske masáže: Tu sa nejedná iba o relaxačný prostriedok, ale o liečebnú metódu rovnocennú všetkým ďalším. Liečebná masáž umožňuje vyliečiť množstvo ochorení prostredníctvom stimulácie prúdov životnej energie „čchi“ vrátane bodov, ktoré na nich ležia. Masáž sa teda podobá akupunktúre, avšak najčastejšie je vykonávaná cez látku poležiačky či na špeciálnom kresle.
Alternatívnu medicínu je vhodné vnímať skôr ako doplnkovú liečbu
Na záver je nutné dodať, že aj keď sa čínska medicína zdá byť zázračným smerom liečiacim všetky neduhy človeka, a to najmä vďaka jeho komplexnému poňatiu, určite by sme mali ako prví dôverovať a nasledovať našu západnú medicínu. Tá je totiž založená na jasne preukázateľných dôkazoch, takže pokiaľ Vám lekár niečo odporučí, určite je vhodné jeho rady dodržať alebo v prípade nesúhlasu či neporozumenia zistiť si názory ďalších doktorov a až potom hľadať alternatívnu medicínu ako liečbu iba doplnkovú.
Čo si z toho vziať?
Tradičná čínska medicína sa radí do tzv. alternatívnej medicíny. V koncepte tohto smeru sa považuje za najdôležitejšiu harmóniu „tao“ (cesta/princíp), ktorá základ zdravia vidí v rovnováhe vnútornej energie zvanej „čchi“.
Existuje množstvo liečebných metód, ktoré sa v tejto medicíne využívajú, ako je napr. akupunktúra, dychové cvičenia či liečebná masáž. Na záver je nutné dodať, že žiadny extrém nie je zdravý, a preto je v našej kultúre určite na mieste úplne neopovrhovať zabehnutú západnou medicínou na prospech tej alternatívnej.
